História

Ľudový rybársky spolok", ktorého zakladateľmi boli Dr. Samo Daxner a ďalších 14 členov. Piati boli príslušníkmi inteligencie, štyria živnostníci a päť robotníkov.
Ľudový rybársky spolok mal vypracované základné stanovy, ktoré zostavil Dr. Samo Daxner, ale schváliť ich musel Župný úrad v Budapešti, a ich platnosť bola až do roku 1946. Zo svojho stredu si spolok zvolil sedemčlenný výbor, ktorý bol zložený z týchto členov:

  • Dr.Samo Daxner - predseda
  • Ľudovít Klementis - podpredseda
  • Rudolf Manica - jednateľ
  • Ján Kriška - pokladník
  • Gustáv Dianiška - člen
  • Emil Horanský - člen
  • Ján Gandžala - člen

Revízormi účtov boli Emil Pekár a Ľudovít Slabej.

Stanovy Ľudového rybárskeho spolku predpisovali povinnosti svojím členom, ako napr. hospodáriť a ochraňovať rybársky revír, spôsob lovu, lovnú mieru a používanie nástrah.

Rozvoj výroby surového železa v Tisovci mal za následok znečisťovanie toku Rimavy, a preto bolo rozhodnuté o umelom zarybňovaní prítokov do riečky.

Dr. Samuel Daxner, prvý predseda ĽRS
Dr. Samuel Daxner, prvý predseda ĽRS

Roku 1911 členovia spolku vybudovali liaheň podľa dokumentácie z Budapešti. Táto však vzhľadom na znečistenú Rimavu aj napriek filtrácii vody nesplnila svoj účel.a preto v roku 1914 vybudovalo vedenie železiarní novú liaheň, ktorú dalo do správy spolku. V prvom roku svojej činnosti vyprodukovala do prítokov 2000 ks plôdika - pstruha potočného. Liahnutie pokračovalo až do roku 1917, kedy bola liaheň povodňou úplne zničená.

V období rokov 1930 - 1935 bolo zistených niekoľko prípadov otravy toku riečky Rimava z miestnej železiarne, a preto bolo nutné postaviť novú liaheň. Tá bola vybudovaná aj spolu s rybníkom na odchov generačného materiálu do roku 1937 pri toku potoka Losinec. No dôsledkom silnej búrky boli silne poškodené a zničene. Ďalšie obdobie života a činnosti spolku poznačili udalosti, ktoré od základu zmenili jeho podstatu a existenciu.

Po roku 1948 boli v Tisovci postupne vybudované závody Zornica, Vápenka, ZŤS, MKP, Rušňové depo, ČSAD, v povodí toku Rimavy SMZ Hačava, SLZ Hnúšťa, Pekáreň Hnúšťa a iné. To bol dôvod, aby boj o čistotu vody dostal úplne nové formy. No i napriek tomu poplatky a pokuty za otravy a znečistenie vôd neboli riešením, pretože nenahradia okamžite život vo vode.

V rokoch 1967 - 1970 bol svojpomocne vybudovaný a daný do prevádzky rybník v Papierni o rozlohe 0,86 ha, na ktorom sa každý rok usporiadúvajú tradičné preteky v love rýb udicou na pstruha, ktoré od roku 1995 nesú názov " Memoriál Dušana Manicu st."

Od založenia Ľudového rybárskeho spolku postupne rástol počet jeho členov.

Z pôvodných pätnástich z roku 1901 vzrástol na 145 do roku 2000. Do našej miestnej organizácie postupne pribudli aj členovia z Rimavskej Píly, Hačavy, Hnúšte, Klenovca, Rimavského Brezova, Rimavskej Bane a Bystrého.

Do 60-tych rokov patrila riečka Rimava k najatraktívnejším pstruhovým revírom SRZ. Je dlhá 88 km, pramení v Slovenskom rudohorí, tečie na juh cez Rimavskú Sobotu do Lenartoviec, kde sa vlieva do Slanej. Horný tok je pstruhovou bystrinou, stredná časť bola v posledných desaťročiach silne znečistená vplyvom priemyselného rozvoja tohto regiónu, najmä z dôvodu rastu objemu výroby už spomínaných podnikov, ich enormnej produkcii odpadov s negatívnym dopadom na životné prostredie. V tomto období boli medzi Tisovcom a Rimavskou Sobotou zaregistrované ťažké ekologické havárie majúce za následok až absenciu ichtyofauny. Toto všetko boli dôvody, prečo prišlo v 60-tych rokoch na úseku od Hnúšte ku preklasifikovaniu charakteru rybárskych revírov z pstruhových na nepstruhové.

Zmena ekonomických podmienok začiatkom 90-tych rokov bola dôvodom postupného utlmovania až zastavenia výroby / SLZ Hnúšťa, SMZ Hačava /, prípadne zmeny výrobnej technológie / Vápenka Tisovec /. Zlepšujúca sa kvalita vody a dnového substrátu rieky, ako aj znovuosídlenie dna vodným hmyzom, ktorý tvorí hlavnú zložku potravy lososovitých rýb, vznikli podmienky pre postupný návrat pôvodnej ichtyofauny.

Toto všetko viedlo k tomu, že naša miestna organizácia spolu s mestskou organizáciou v Rimavskej Sobote požiadali Slovenský rybársky zväz, RADA o ichtyologický prieskumu vodného toku, ktorý bol vykonaný 10.09.1999. Na základe jeho vyhodnotenia bolo možné konštatovať, že v tomto rybárskom revíre / 468 Rimava č.3/ došlo v posledných rokoch k preskupeniu jednotlivých druhov ichtyofauny a z ichtyologického hľadiska spĺňa kritériá kladené na pstruhové vody.

Dňa 18.01.2000 sme požiadali Ministerstvo pôdohospodárstva SR, odbor vodných tokov - sekcia vodohospodárstva o preklasifikáciu charakteru rybárskeho revíru č. 468 Rimava č.3 z nepstruhového na pstruhový. Listom Slovenského rybárskeho zväzu, RADA zo dňa 12.09.2000 bol našej organizácii zverený do obhospodarovania nový revír č. 468 Rimava č.3 - charakter pstruhový.

V septembri roku 1999 sme za účelom sfunkčnenia rybochovu v Hnúšti vykonali jednanie o využívaní zariadenia v dobe ťahu na neres pstruhov. Dojednané opatrenia boli zo strany SVP, odštepný závod Povodie Hrona, závod Rimavská Sobota splnené.

Na jeseň v roku 2000 sme v úseku od ústia Rimavice pri obci Rimavská Baňa po obec Hačava vykonali odlov jalca hlavatého za pomoci organizácií z Brezna, Podbrezovej, Revúcej aTornale. Následne sme požiadali Slovenský rybársky zväz RADU o prvotné zarybnenie toku, ktoré bude vykonané na jar roku 2001.

Vzhľadom na charakter našich revírov - pstruhové - a s tým spojenú hospodársku činnostsme v roku 2000 zakúpili nový vylovovací agregát.